Marwin píše:Tak mě napadlo, jestli se v lidkém tělě vyskytuje železo v magnetizovatelné formě, že tak silný magnet už by mohl přitáhnout i nás
Zaujimava myslienka, kazdopadne skor nez by sa akokolvek markoskopicky prejavil vplyv mag. pola na tvojom tele tak by doslo k zniceniu cervenych krviniek (vdaka "vytrhnutiu" atomov zeleza).
Btw, vplyvom (rozumne silneho) magnetickeho pola sa zaoberalo viacero vedeckych studii, a dospeli k prekvapujcemu zaveru - silne magneticke pole sposobuje oddelenie cervenych krvinieik od seba (za normalnych okolnosti sa zhlukuju), co ma za nasledok zvacsenie plochy vystavenej okoliu, a teda vacsiu ucinnost pri neseni kyslika a oxidu uhliciteho.
Takze silne magneticke pole (samozrejme v ramci par Tesla) krvi prospieva.
Marwin píše:
Jak je vlastně definované atomové jádro?
Já bych to označil jako seskupení aspoň jednoho protonu(1) a neutronů, které drží pohromadě (hlavně) silná interakce(2).
Kvůli (1) a (2) bych neutronovou hvězdu atomovým jádrem nenazval - i když určitě na první pohled vypadá podobně.
Definicie nemaju zmysel pokial nie su zalozene na prirode, ale na subjektivnom vnimani cloveka. Potom mozu vzniknut problemy ako napr. s definiciou planety - a spory o tom, ci Pluto je alebo nie je planeta. Prirode je jedno ako si zadefinujeme pojem planeta, ona pozna akurat objekty a ich suvislosti. Pri definiciach by sme sa mali vyvarovat snahe o umele skatulkovnie javov a objektov - aj ked je to prirodzenou vlastnostou cloveka, skatulkovat, triedit, zjednodusovat...
Podobne je to aj s jadrom - ak urobime umelu definiciu ktora ho charakterizuje ako vnutro atomu, je to ohranicena definicia.
Ovela prirodzenejsim chapanim jadra je to, ze sa jedna o zhluk baryonov s hustotou podobnou hustote samotneho baryonu, ktore interaguju silnou interakciou. Je to definicia "sirsia", beruca viac do uvahy pestrost javov a objektov vo vesmire.
To, ci silnu interakciu prevazi gravitacna, nie je z hladiska prirody podstatne, pretoze obe su pritomne aj v obycajnom jadre, akurat v inych proporciach.
Urcite poznate znamy graf atomovych jadier - na spodnej osi je pocet neutronov, na zvislej osi pocet protonov.
Prave pokracovanim tohto grafu je neutronova hviezda, a preto pekne ukazuje vzajomnu suvislost objektov tak ako ich nadizajnovali prirodne zakony. Nezavisle od toho, aka sila je primarna pri ich udrzani pokope - dolezite je, ze existuju a ze su zlozene z rovnakej hmoty.